Začiatky školstva sú spojené s príchodom piaristov a s rokom 1673. Pomocou grófa Mateja Collata dostali piaristi 10. apríla 1675 diplom, v ktorom sa potvrdzujú piaristické školy školy brezninanska, predajňanská, lehotská a lopejská. Úlohou piaristov bolo učiť a vychovávať deti v katolíckom duchu. Piaristickú školu v Predajnej navštevovali deti z okolitých obcí - Predajná, Jasenie, Zámostie, Dubová, Nemecká, Ráztoka. V roku 1673 školu navštevovalo 50 žiakov. Spočiatku sa vyučovalo v drevenej budove, kde bola jedna učebňa, dvojizbový byt, kuchyňa a komora.

    V roku 1842 bola postavená murovaná budova školy. V nej bola jedna učebňa, tri izby, kuchyňa, komora a gazdovské stavby. Ako rímskokatolícka škola slúžila do roku 1930.

     V roku 1929 bola zbúraná stará drevená budova a na jej mieste bola postavená nová rímskokatolícka ľudová škola. Projekt novostavby vyhotovil Pavel Mistrík. V škole boli dve učebne, kabinet, veľká priestranná chodba, byt pre učiteľa, predizba. Vstup do školy bol z dvora. Novostavba bola posvätená 5. októbra 1930.

     V roku 1945 bolo školstvo poštátnené. V dôsledku toho, bola poštátnená aj rímskokatolícka škola v Predajnej. Po prechode frontu museli na budove školy previesť opravné práce. Oprava sa prevádzala pod dohľadom riaditeľa školy.

     V rokoch 1950 - 1963 bola na námestí zriadená škola. Nová základná škola bola postavená  v roku 1963.

     Históriu Základnej deväťročnej školy začali písať v školskom roku 1963/64 jej  prví žiaci z obce Predajná, Jasenie, Nemecká a Ráztoka a samozrejme – ich učitelia. V prvom školskom roku sa 482 žiakov učilo v 16tich triedach. V škole bolo  presne o 319  žiakov viac ako je tohtoročný aktuálny počet. V 60 tych rokoch 20. storočia bol najsilnejším školský rokom rok 1966/67. Vtedy sa v tunajšej  škole vzdelávalo 597 žiakov. Nepredstaviteľný počet žiakov. A keď si ešte uvedomíme,  že agenda o nich bola spracúvaná výlučne rukopisom  kolegov, tak dávame klobúk dolu pred ich trpezlivosťou.   

            V sedemdesiatych  rokoch minulého storočia sa počet žiakov pohyboval okolo čísla  290. Výnimkou boli len prvé dva školské roky rokov sedemdesiatych s počtom žiakov  495. Potom už žiaci z Nemeckej a z Ráztoky začali navštevovať v školu v obci Nemecká. V archíve školy  sa žiaľ nenachádza kronika, v ktorej by boli zachytené udalosti rokov sedemdesiatych.

            Bohaté záznamy sa zato spájajú s rokmi osemdesiatymi. Činnosť školy úzko súvisela so zahraničnou politikou ČSSR a jej orientáciou na ZSSR, ako aj s vnútornou politikou štátu. Jediná politická strana diktovala podmienky v krajine. Logickým dôsledkom je, že chod školy  v osemdesiatych rokoch minulého storočia sa riadil   obsahom uznesení predsedníctva KSČ a dokumentmi, ktoré vydávala vtedajšia vláda a vtedajšie ministerstvo školstva. Dôležitými medzníkmi v spoločnosti, ako aj v škole,  boli výročia. Išlo napríklad o výročie oslobodenia vlasti. Nemenej závažné bolo výročie pripomenutia si vzniku KSČ, a tak v roku 1981 si učitelia a žiaci i našej školy pripomenuli rôznymi akciami 60. výročie vzniku jedinej politickej strany v štáte. Atmosféru doby vystihuje výrok zapísaný v školskej kronike: „Čo stačilo vedieť a poznať včera, zajtra už bude málo.“

            Kolegovia, ktorí v tejto dobe učili, zapájali  svojich žiakov – pionierov do umeleckých súťaží ako napríklad ZSSR očami detí, Melódie priateľstva, Puškinov pamätník či Biela stopa. Telesná zdatnosť pionierov sa preverovala v súťažiach s názvom Pioniersky semafor, Pionierska liga, Pionierska cesta odvahy, Dukelské preteky, Pohár čsl. rozhlasu, Majstrovstvá okresu v športovej gymnastike, Beh priateľstva ulicami obce, Beh Smeny a Mladej fronty, Memoriál Jána Švermu a pod. Športovým sviatkom v celej krajine bola nepochybne Spartakiáda. V roku 1980 spartakiádu so žiakmi školy nacvičovali pani, vtedy súdružky, učiteľky Citterbergová, Žabková, Michalčíková a Gálová. Ženskú zostavu dopĺňal jediný chlap a to pán učiteľ Roštár. O 5 rokov neskôr  sa spartakiádne zostavy s predajnianskymi žiakmi  opäť nacvičovali.  Spartakiáda v roku 1985 bola prakticky aj posledným hromadným telovýchovným vystúpením v republike.

            Žiaci – pionieri boli organizovaní v pionierskej skupine. V Základnej škole v Predajnej pracovala pionierska skupina Pavlíka Morozova. Vedúcou pionierskej skupiny bola roky pani Šulková.

            Základná škola v Predajnej spolupracovala aj s takzvanými  patronátnymi podnikmi, ktorými boli Petrochema Dubová a Švermove železiarne, ako aj s družobnými brigádami socialistickej práce. Išlo o  BSP kapitána Nálepku, BSP súdruha Žilku, BSP bielych murárov.

            Učitelia a žiaci sa zúčastňovali rôznych brigád – zber zemiakov, hrabanie sena, úprava okolia školy, ochrana životného prostredia a práce v Timurovskom hnutí.  Účasť na brigádach sa vyčísľovala na hodiny. V práci žiaci nezaháľali ani v rodinnom prostredí. Zbierali sa šípky, liečivé rastliny, pomarančová kôra, textil, papier i železný šrot.

                        Rok 1989 bol prelomovým rokom v štáte a školstvo nabralo  iný smer.

            Pre nás skôr narodených nie sú deväťdesiate roky vzdialenou minulosťou. Žiaci navštevovali krúžky, zúčastňovali sa súťaží – okresného, ale aj celoštátneho významu, akými  boli napríklad Majstrovstvá Slovenska v biatlone.  Materiálno-technické vybavenie školy a jeho areálu sa realizovalo svojpomocne za výdatnej pomoci rodičov. Antukové ihrisko sa začalo budovať v roku 1990. Výstavbu finančne podporili MNV v Predajnej, Švermove Železiarne a Petrochema Dubová. Rodičia pomáhali ja pri osádzaní lavičiek v areáli, pri maľovaní tried, zatepľovaní priestoru telocvične a pod. Rekordným rokom v počte žiakov bol rok 1999/2000, kedy školu navštevovalo 283 žiakov.

            Kolektív pedagógov pracoval pod vedením dvoch pánov. Riaditeľom školy bol do roku 1990 Mgr. Ján Šteller, ktorý ostal v pamäti kolegov zapísaný ako prísny, ale spravodlivý človek.  Funkciu po ňom v roku 1990  prevzal  Mgr. Peter Roštár.  Pod vedením tohto mimoriadne ľudského človeka škola vstúpila do nového tisícročia a začala písať novú kapitolu.